HUDBA AKO LIEK

Či si to uvedomujeme, alebo nie, hudba je každodennou súčasťou nášho života. Často splýva s pozadím – v rádiu, u doktora, v obchode alebo v posilňovni. Inokedy zas hrá významnejšiu rolu – ak ste niekedy boli na podujatí Tonyho Robbinsa, potom viete, aký je hudobný zoznam dôležitý.

Možno si neuvedomujete, aký má na nás hudba intenzívny vplyv. Hudba na nás vplýva spôsobom, akým na nás nevplýva žiadny iný druh umenia. Odhaľuje v nás niečo, čo v nás dokáže evokovať konkrétne miesto alebo čas. Premýšľali ste niekedy nad soundtrackom k svojmu životu? Aký by bol? Ako by na vás jednotlivé piesne pôsobili? Toto je sila hudby. Ale nostalgiou to nekončí.

V ľuďoch je pevne zakorenený pôžitok z hudby, keďže hudba v našom mozgu aktivuje mechanizmus mozgových odmien, za ktoré odpovedá časť mozgu, ktorá nám signalizuje, že je niečo dôležité, cenné alebo nevyhnutné pre prežitie. Keď počúvame hudbu, ktorá sa nám páči, náš mozog vylučuje dopamín, a preto sa cítime prirodzene príjemne. Mozog spúšťa rovnaký proces aj keď jeme a máme sex. Ide však o to, že hudbu na rozdiel od jedla a sexu nepotrebujeme k prežitiu. Ide o oveľa viac. Hudba je najsilnejším nástrojom seba vyjadrovania, aký poznáme. Umožňuje nám premýšľať a cítiť spôsobom, na ktorý nemusíme byť prirodzene predisponovaní. Hudba dokáže rozšíriť rozsah kognitívnych schopností. Dokáže nás dojať alebo inšpirovať. Hudba dokáže spájať. A dokonca vie aj liečiť.

HUDBA AKO LIEK

Všetci vieme, že hudba v nás dokáže evokovať rôzne emócie. Napríklad relaxačná hudba nás dokáže ukolísať a uspať. Jemné melodické tóny nám pomôžu uvoľniť sa po náročnom dni v práci. Vedeli ste však, že hudba sa dokáže pretaviť aj do fyziologických výhod? Vedci z Univerzity v Londýne skúmali účinky hudby na pacientoch čakajúcich na operáciu. Všímali si pritom vplyv hudby na hladinu stresu. Zistili, že ľudia, ktorí pred, počas a po zákroku počúvali hudbu, mali menšie bolesti a necítili sa tak úzkostlivo.

Hudba sa tiež používa pri liečbe pacientov s neurologickými problémami. Ak majú ľudia, ktorí prekonali mozgovú príhodu alebo traumatické poranenie mozgu, poškodenú ľavú hemisféru, nedokážu rozprávať. Za spev však zodpovedá pravá hemisféra mozgu, takže ak sa naučia slová spievať a potom vynechajú melódiu, prekonajú tento hendikep. Presne to urobila bývalá členka snemovne reprezentantov USA Gabby Giffords po tom, ako po streľbe stratila schopnosť reči.

Hudba a deti

Spomeňte si na pesničku o abecede. „A, B, C, D, E, F, G…” – melódiu poznáte. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo učia takto deti abecedu? Ukázalo sa, že hudba pomáha deťom zapamätať si základné fakty v širšom zmysle, pretože hudba vniká do základného centra mozgu, ktoré je citlivé na melódiu a rytmus.

Hudba tiež pomáha rozvíjať citový a spoločenský život detí a dospievajúcich. Nedávna štúdia, ktorá skúmala, ako deti a dospievajúci zvládajú emočnú záťaž, ukázala, že deti vo veku od 8 – 16 rokov, ktoré absolvovali hudobnú terapiu, mali v porovnaní s ostatnými výrazne zvýšené sebavedomie a značne znížené riziko depresie. Zároveň zistili, že hudobná terapia zlepšila ich komunikačné a interakčné schopnosti.

Hudba a bábätká

Videli ste už niekedy tehotnú ženu prikladať si na rastúce bruško slúchadlá? Existuje na to dobrý dôvod. V rozpore s tým, čo si myslíme, deti sa nerodia ako tabula rasa. V skutočnosti už majú dostatočne veľké množstvo skúseností s okolitým svetom. Výskumníci zistili, že „novorodenci dokážu vnímať zvuky už počas prenatálneho obdobia a hneď po narodení na tieto zvuky dokážu reagovať.“ 27. týždeň vývoja označili za čas, keď externé zvukové vnemy začínajú vplývať na vývoj centra sluchu v mozgu. Jednoducho povedané – v druhom trimestri dokáže plod zvuk nielen vnímať, ale taktiež ho zvuk aj ovplyvňuje. Skutočne zaujímavé sú však dlhodobé následky. Výskumníci zistili, že vystavovanie hudbe v prenatálnom období môže mať „výrazný vplyv na vývoj mozgu“. V skratke to znamená, že púšťanie hudby vášmu nenarodenému dieťaťu podporí neskôr v živote kognitívne funkcie.

Sila hudby má však na deti aj iný vplyv. Interaktívne hudobné skúsenosti môžu mať v útlom veku významný vplyv na kognitívny vývoj. Štúdia na ročných deťoch (ktoré ešte nevedeli chodiť ani rozprávať) navštevujúcich interaktívnu hudobnú výchovu ukázala, že u týchto detí sa výrazne zvýšili komunikačné a reakčné schopnosti. Výskumníci z Institute for Learning and Brain Sciences pri Univerzite vo Washingtone zasa zistili, že hudba počas hrania zlepšuje spracovanie nových rečových vnemov. Teraz sa vám tie hodiny hudobnej výchovy pre bábätká nezdajú také hlúpe, však?

Hudba a vy

A čo vy? Ako vám hudba pomáha a zlepšuje vám život inak, ako je to zrejmé? Všetci vieme, aký má hudba vplyv na našu energickosť. Boli ste už niekedy v posilňovni, kde hrala uspávajúca hudba? Nie je nič horšie. A naopak, nie je nič lepšie, ako keď hrajú pesničky, ktoré vás nakopnú k maximálnym výkonom. Hudba však nie je schopná ovplyvniť len vašu náladu alebo emocionálny stav. Môže ovplyvniť aj spôsob, akým nazeráte na svet a komunikujete s ostatnými. Výskumníci z Univerzity v Groningene zistili, že ľudia budú jednoduchšie rozoznávať pozitívne aspekty okolitého prostredia, keď sami majú pozitívnu náladu. Pustite si šťastnú hudbu, cíťte sa dobre a budete mať aj pozitívnejší pohľad na svet. Bolo dokázané, že hudba zlepšuje pracovné prostredie. Výskumníci z Cornellu zistili, že keď hrala povznášajúca hudba, členovia tímu viac spolupracovali na dosiahnutí spoločného cieľa. Naopak, keď hrala prenikavá až nepríjemná hudba, účastníci výskumu sa viac zameriavali na svoju vlastný individuálny prínos v práci. Toto je sila hudby.

Teraz už viete, že hudba dokáže oveľa viac, ako len zlepšovať našu náladu. V skutočnosti vedci tiež potvrdili, že hudba dokáže zmierňovať každodenný stres, zlepšovať pamäť, zvyšovať kreativitu, zlepšovať funkciu ciev, a dokonca aj zlepšovať náš imunitný systém. Takže nabudúce, keď sa rozhodnete urobiť niečo pre svoju myseľ a psychické zdravie, skúste hudbu. Napríklad Vivaldiho alebo niečo od Mozarta. Alebo čokoľvek, čo vám zlepší náladu. Pretože hudba dokáže oveľa viac, ako si myslíte.

Najnovšie články

article-thumbnail
Tomáš Baťa (1876 – 1932)

Životný príbeh človeka, ktorý rozvahou, štedrosťou a poctivou prácou dosiahol svoj sen.

article-thumbnail
KTO JE ZODPOVEDNÝ ZA VAŠE EMÓCIE?

Emócie sú bežnou súčasťou nášho života a neraz sa stáva, že náš život aj riadia. Ak nie sme schopní svoje emócie regulovať a narábať s nimi, môžu nám spôsobovať veľké problémy.

0
;